Ján Kollár

- narodil sa v Mošovciach neďaleko Martina

- finančné ťažkosti pri gymnaziálnych štúdiách – štúdium si financoval sám

- vyštudoval gymnázium v Kremnici, B.Bystrici a Bratislave

- na vyššie filozofické a bohoslovecké štúdiá odišiel do Jeny

- evanjelický kňaz

- na sklonku života ho menovali za univerzitného profesora na viedenskej univerzite

- vo Viedni aj zomiera

- v roku 1904 boli jeho pozostatky prevezené do Prahy

- jeho slovanské uvedomenie sa naplno rozvinulo v nemeckom prostredí v Jene pod vplyvom

  viacerých skutočností

- zároveň mal možnosť pozorovať v Jene aj tienisté stránky nemeckého nacionalizmu -  rozpínavosť,

  povýšenectvo a podceňovanie iných, najmä slovanských národov

- v Jene okrem teológie študoval aj slovanské jazyky a dejiny slovanských národov

- pre jeho život a tvorbu bolo vzpruhou zoznámenie s dcérou evanjelického pastora Friderikou

  Schmidtovou (Mínou)

- matka bránila dcére, aby sa zaňho vydala, preto s ním odišla do Uhorska a až po 16 rokoch ich

  známosti sa vzali

- neskôr sa Kollár stal stúpencom austroslavizmu (politický smer slovanských politikov usilujúcich sa

  o zblíženie Slovanov v rámci habsburskej monarchie)

- 1.básnická zbierka – Básně Jána Kollára – znelky (sonety), v ktorých Mínu (Frideriku) ospevuje ako

  symbol krásy, vyslovuje v nich vlastenecké myšlienky

- cenzúra viaceré básne nedovolila publikovať

- bola medzi nimi báseň Vlastenec – hlavným motívom je myšlienka spravodlivosti a národnej

  slobody

- zbierka je základom, okolo ktorého sa sústreďovali ďalšie znelky, a tak vznikla rozsiahla skladba

  SLÁVY DCÉRA

Slávy dcéra

obsahovala Předzpěv a 5 spevov:

I.              Sála

II.            Labe, Rén, Vltava

III.           Dunaj

IV.           Léthé

V.            Acheron

- 645 vlasteneckých, ľúbostných a náučných zneliek (sonetov) spojených len nejasne

  naznačenou dejovou líniou

- znelky – prízvučný (trochejský) meter

- napodobňovanie antických básnikov sa prejavuje určitou starobylosťou básnického jazyka

I. spev – spomína na krásne časy lásky v Jene a lúči sa s Mínou

- je cítiť lásku, cit, zaľúbenosť, a práve tá vrúcnosť citu spôsobuje, že týmto spevom sa autor

  prikláňa viac k preromantizmu ako ku klasicizmu

- ten, kto neľúbil, nemal rád (ženu), kto neprežil ozajstnú lásku, nemôže vedieť, čo je to pravá láska

  k národu

- hovorí, čím všetkým je jeho milá obdarovaná:

1.     čistým srdcom

2.     krásou

3.     nazýva ju kvetom

- v noci za autorom prichádzajú 2 anjeli (duchovia) s mečom a šípom

- autor delí svoje srdce na 2 polovičky – jednu časť dáva vlasti, druhú dáva Míne

II. a III. spev – putuje po slovanských krajoch vyznačených riekami a opisuje svoje dojmy

      z polabských, pobaltských a našich krajín, vkladajúc medzi ne rozmanité historické

      reflexie, úvahy

- II. spev – autor si dáva odpoveď na otázku, čo je vlasť; tvrdí, že to nie je územie, ale to, čo nosíme

  v srdci

- III. spev – vyzýva Slovanov k jednotnosti (idea všeslovanskej vzájomnosti), zamýšľa sa nad

  budúcnosťou Slovanov, Európy

- autor vidí šťastnú, slávnu budúcnosť Slovanov, ich reč sa bude ozývať z palácov (zlepší sa ich

  postavenie), budú vzdelanejší, budú uznávaným národom (kroj, zvyky i spev nášho ľudu), túži žiť

  v tejto dobe

IV. spev – prechádza s Mínou (medzitým údajne mŕtvou) po slovanskom nebi, aby oslávil

        všetkých vynikajúcich slovanských dejateľov

- slovanské nebo je určené pre tých Slovanov, ktorí pre svoju vlasť niečo urobili

V. spev – dostáva sa  do pekla a zatracuje všetkých nežičlivcov Slovanov a odrodilcov

- trpia tu tí, ktorí škodili Slovanom + odnárodnení Slovania

- je totálnym humanistom, aj keď si neuvedomuje postavenie Ruska

- vyslovuje myšlienky slobody pre všetky národy, pre všetkých ľudí

Předzpěv

- najsilnejšie miesto z umeleckej, obsahovej a myšlienkovej stránky

- napísaný časomerným elegickým distichon (ČASOMIEROU)

- predstavuje mimoriadne pôsobivú elégiu (žalospev) nad slovanskou minulosťou, v ktorej

  víťazilo násilie nad spravodlivosťou

- autor si uvedomuje, koľko príkoria vytrpeli Slovania od svojich nepriateľov, no

  neprejavuje nenávisť voči iným národom, ale voči zotročovateľom

- je presvedčeným humanistom, ktorý má na zreteli človeka a jeho slobodu

-          Slávy dcéra má jednoduchú dejovú osnovu:

- bohyňa Sláva, predstavujúca slovanstvo, sa sťažuje rade bohov, aké krivdy museli

  Slovania v minulosti pretrpieť 

- bohovia rozhodnú, aby Milek – syn bohyne Lady, stvoril dcéru Slávy ako ideálny symbol

  slovanskej budúcnosti, ktorá by Slovanom odčinila predchádzajúce utrpenie a postavila

  ich medzi popredné národy sveta

- v obraze Míny vytvoril ideál slovanskej devy, ktorá ho sprevádza na ceste po slovanských

  krajoch

- autor vyslovuje morálno-vlastenecké názory na dobové otázky a problémy, rozhorčene

  protestuje proti pokorovaniu a ponižovaniu domoviny, vlasti

- Slávy dcéra je preniknutá vlasteneckými myšlienkami

- je kritický k národným chybám, ktoré spôsobujú nejednotnosť národných síl, volá po

  národnej hrdosti a odvoláva sa na slávnu národnú minulosť

- v popredí Kollárovho vlastenectva je budúcnosť Slovanov v dejinách ľudstva

- jeho láska k Míne je ďalším motívom diela

- celá skladba vyrástla z ľúbostných sonetov – ozýva sa v nich šťastie z lásky i úprimný žiaľ

  z rozlúčenia

- priznáva, že láska ho celkom zmenila

- pre Kollára je príznačné spojenie ľúbostného citu s citom vlasteneckým; zo začiatku rozdeľuje svoje

  srdce medzi Mínu a vlasť, neskôr mu oba city splývajú

- nepodarilo sa mu zo sonetov vytvoriť jednotný kompozičný celok

- program, ktorý Kollár básnicky vyjadril v Slávy dcére, teoreticky vysvetlil v rozprave O literární

  vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskymi

- podáva program a plán na kultúrne zblíženie Slovanov

- uznával len 4 hlavné nárečia – spisovné jazyky, čím sa dostal do sporu s niektorými slovanskými

  národnosťami

- k vzniku samostatnej slovenskej literatúry prispel zbieraním a vydávaním ľudových piesní –

  Národnie Zpievanky čili písně světské Slowákův v Uhrách

Þ podporil myšlienky štúrovcov; je preromantický myšlienkou o slovanskom národe

 Ján Hollý

- narodil sa v Borskom Mikuláši pri Šaštíne

- gymnázium v Skalici a v Bratislave

- teológia v Trnave

- katolícky kňaz – pôsobil v Pobedime, Hlohovci, Maduniciach

- najčastejšie písal v prírode (v blízkom hájiku pod 100-ročným dubom)

- požiar v roku 1843 zničil faru v Maduniciach, Hollý utrpel ťažké popáleniny – hlavne na očiach, preto

  odchádza sa svojím priateľom na D.Vodu, kde aj zomiera

- podporoval a používal bernolákovčinu – najskôr v preklade diel antických klasikov, potom aj

  v pôvodných prácach

- jeho životné dielo obdivovala štúrovská generácia a on zasa túto generáciu podporil v čase, keď

  presadzovala svoju spisovnú slovenčinu

- v eposoch sa venuje 2 témam:

a)     slovanské dejiny – národ – Svätopluk,...

b)     príroda – Selanky,...

- spočiatku sa venoval prekladu; dokázal, že bernolákovčina je vhodným i literárnym jazykom

- antická výstavba diela: propozícia

                                            invokácia

                                            in medias res

- eposy z Veľkomoravskej ríše:

Svätopluk

Cirilo-Metodiada

Sláv - historický epos

Svätopluk

- aby dodržal kompozíciu eposu, vymyslel si múzu a aj slovanských bohov, históriu trochu prekrútil

·         propozícia – prvé štvorveršie, vyrozprával celý dej

  - hovorí o Svätoplukovi, ako porazil Karolmana a zbavil V.M. franskej nadvlády

·         invokácia – vzýva múzu UMKU, aby mu pomohla dobre opísať Svätoplukove činy

·         in medias res – vpadnutie deja

- víťazská báseň v 12 spevoch

- podklad tvoria historické fakty z 9.storočia:

- veľkomoravský panovník Rastislav úspešne čelí náporu VFr.r., ktorá si chce podmaniť

  slovanské kmene na Morave a Slovensku

- čo sa nepodarilo vojakom, podarí sa podlou zradou Rastis. synovca Svätopluka, ktorý Ras. vydá Nem.

- tí ho oslepia a zatvoria do kláštora

- franskej vierolomnosti padne za obeť aj sám Svätopluk, ktorý má za Nemcov vyjednávať

- epos sa končí Svätoplukovým víťazstvom na devínskom bojisku, jeho prechodom do

  slovanského tábora a prijatím kráľovskej koruny

- epos je zaľudnený veľkým počtom postáv (okrem historických aj veľa vymyslených a mytologických)

- celá váha deja je prenesená na ľudí

- epos je pevne spojený s hlavnými myšlienkovými prúdmi SNO

- je v ňom básnicky vyjadrený obrodenský náhľad na charakter starých Slovanov – charakterizuje

  Slovanov ako pracovitý, mierumilovný a pohostinný národ, ktorý po cudzom nebaží, no svoje si

  nedá a radšej volí smrť ako život v otroctve

Cirilo-Metodiada

- epos o slovanských apoštoloch

- v 6 spevoch opisuje príchod svätcov Cyrila a Metoda na V.M., ich život a účinkovanie

- epos končí víťazstvom ducha, Metoda nad intrigami nemeckých biskupov

Sláv

- 6 spevov

- spracoval tému, na ktorú nemal historické pramene:

- ide o boje pokojamilovných Tatrancov (Slovákov) s lúpeživými Čudmi, ktorí sa na čele

  s kráľom Bondorom rozhodnú pomstiť svoj nevydarený nájazd do „Tatranska“

- o víťazstvo nad Čudmi sa zaslúži Sláv – hlavná postava eposu

- jeho výroky nad porazeným čudským kráľom, nad mravmi a násilím Čudov sú v skutočnosti

  Hollého myšlienky, čerpajúce z ideí NO

-          Hollý nazýva svoje eposy bohatierske eposy

- vzorom mu boli eposy Homéra a Vergília

- začínajú sa propozíciou (naznačením predmetu, obsahu) a invokáciou (vzývaním vyššej moci,

  múzy)

- rozčleňujú sa na spevy

- obsah (naznačenie deja) podáva sám autor na začiatku každého spevu

Svätopluk – próza

Cirilo-Metodiada, Sláv - verše

- verš - hexameter

-          idylická poézia:

- menšie epické skladby – SELANKY

- 21 idylických básní, ktoré uverejňoval po častiach

- témy Selaniek sú rôznorodé, ich postavy majú podobu slovenských pastierov, ktorí vedú

  pokojný život, venujú sa práci, spevu, tichej zábave a hrám, žijú v rovnosti majetku

  a postavenia

- v týchto postavách vstúpil do poézie slovenský ľud (odetý v antickom rúchu)

- časomerný verš – hexameter

- osobitne vydarené sú tieto selanky:  Jaroslav

                                                                     Polislav

                                                                     Vyvolávání jara

                                                                     Pasy

- Selanky tvoria prechod medzi epikou a lyrikou, v ktorej prevláda óda (chválospev) a elégia

  (žalospev)

§  téma žalospevu

- smutné príbehy a ubiedenosť slovenského národného života

- vyjadruje smútok a žiaľ nad vyhynutým a násilne vyhubeným slovanským obyvateľstvom,

  nad zradou a nesvornosťou, ktorá spôsobila pád V.M., nad odrodilstvom

- Pesně – súbor príležitostných, oslavných a kritických básní, v ktorých autor vyzdvihuje

  slovanské povedomie a s ním súvisiace aktuálne problémy

§  ódy

- zaradené do zbierky Pesně – Hollý oslavuje dobrodincov, priateľov a známych, ako aj

  svetských a cirkevných hodnostárov

- v ďalších oslavuje slovenskú prírodu a svoje okolie, rozlohu a veľkosť slovanstva v duchu

  obrodenských výkladov

- ešte počas života Hollého bol vydaný súbor jeho prác

- na jeho tvorbu nadviazal Sládkovič, P.O.Hviezdoslav

 Ján Chalupka      

- Ján Chalupka patrí taktiež do slovenskej klasicistickej literatúry, avšak je autorom drámy,

  preto sa spomína pri slovenskej dramatickej tvorbe

- narodil sa v Hornej Mičinej

- gymnaziálne štúdiá – Ožďany, Levoča

- teologické, filozofické a jazykovedné štúdiá – Jena

- učil na gymnáziu v Ožďanoch a na lýceu v Kežmarku

- od roku 1824 je farárom v Brezne, kde zotrval do konca života

- hlavný význam Chalupkovho diela spočíva v dráme

- uvedením Kocúrkova začal G.F.BELOPOTOCKÝ v roku 1830 v Liptovskom Mikuláši rad

  ochotníckych divadelných predstavení

- vytvoril divadelne vhodný typ satirickej frašky

KOCÚRKOVO s podtitulom Len aby sme v hanbe nezostali

- v prostredí slovenského malomesta Chalupka odhaľuje na jednej strane všeobecne smiešne

  stránky jeho životného štýlu, predstavované postavami remeselných majstrov a magistrátskych

  úradníkov

- na 2.strane sa u Chalupku nachádzajú aj špecificky „hornouhorské“ prvky spoločenskej komiky,

  spočívajúcej v tom, ako sa toto tradične zaostalé prostredie chce aspoň navonok prispôsobiť

  novým módnym prúdom, prichádzajúcim do Kocúrkova zo sveta

- Kocúrkovo, ktoré sa pre Chalupku stáva územným a spoločenským stredobodom i s nemennými

  postavami, prechádza aj do ďalších jeho dramatických diel:

¨       Všecko naopak

¨       Trasorítka

¨       Trinásta hodina

¨       Starúš plesnivec

ß

takto vytvoril látkovo a myšlienkovo uzavretý dramatický celok

- objektom Chalupkovej spoločenskej kritiky a prameňom komickosti jeho hier je ľudská hlúposť alebo

  obmedzenosť, podaná formou anekdoty ® Chalupkova satira je skôr humorne výsmešná ako

  tragicky krutá, teda jej vyhovoval útvar dramatickej frašky

- v Kocúrkove sa nachádza konvent, čiže zhromaždenie (rada) oprávnených (poverených) členov,

  na voľbu nového učiteľa

- čižmársky majster Tesnošil Jánoš podporuje voľbu susedovho syna Martina, ktorý si má zobrať

  za ženu jeho dcéru Aničku

- podľa vôle cirkevného inšpektora pána z Chudobíc, konvent vyvolí akéhosi Turčana Slobodu

- keď prichádza do Kocúrkova, Tesnošilka sa ho usiluje získať pre svoju dcéru

- pán z Chubobíc mu prikazuje učiť deti po maďarsky

- Sloboda odmieta jedno i druhé; prvé preto, lebo je uvedomelý Slovák, druhé zasa z toho dôvodu,

  že sa zaľúbil do dcéry starého učiteľa

- jazyková komika sa zakladá na nenáležitom používaní maďarských fráz a slov pánom z Chudobíc

  a Tesnošilom v záujme ich vyššieho postavenia v kocúrkovskej spoločnosti a na úkor ich slovenskej

  príslušnosti

- Chalupka písal hry pôvodne v češtine, v 60.-tych rokoch ich prepísal do spisovnej slovenčiny

Bendeguz

- satirický román

- zosmiešňuje maďarský šovinizmus

- pravdepodobne ho napísal po maďarsky, no vydal ho anonymne v nemčine v Lipsku

- má formu pikareskného románu na satirické stelesnenie národno-ideového zámeru

- 2 pomaďarčení turčianski zemania Bendeguz a Kolomps sa vyberú do sveta hľadať pravlasť Maď

- vznik diela a jeho vydanie v Nemecku súvisí s Chalukovimi národnoobrannými úsiliami, určenými

  predovšetkým neslovanským adrestáom

- román podstatne nezasiahol do vývinu slovenskej prózy